Späť

Slabika ako východisko textotvorných procesov
A Syllable as a Starting Point of Text-formation Processes

Dr. h. c. prof. PhDr. Ján Sabol, DrSc.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta

Abstrakt:
Slabika, základná syntagmaticko-paradigmatická fonotaktilná a fónicko-rytmická jednotka s jedným vrcholom sonority, v ktorej sa manifestujú kontrastovosť a dištinktívne príznaky fónických prvkov, cez vzťah symetrie a asymetrie s morfémou ako najmenšou významovou jednotkou jazyka prepája zvukovú rovinu s morfologickou a lexikálnou rovinou a ako nositeľ všetkých suprasegmentálnych javov prepája zvukovú rovinu so syntaktickou a štylistickou rovinou. Zo všeobecnolingvistických otázok súvisiacich so slabikou sa osobitne vyníma opozícia paradigmatických a syntagmatických vzťahov. Prirodzené poradie prvkov v slabike – konsonant + vokál – tvorí pevný reťazec (s možnosťou paradigmatickej „obmeny“ na prvom, striktúrnom a druhom – apertúrnom fónovom/fonematickom mieste, avšak syntagmaticky viazaný do celostného, vlastne nerozčleniteľného fónového/fonematického „prúdu“), ktorého sila je daná prenikaním konsonantu do nasledujúceho vokalického prvku (ide o prtiklad transgresívnosti konsonantov a inherentnosti vokálov). Tento paradigmaticko-syntagmatický nukleus jazyka je „predobrazom“ organizovania všetkých jazykových prvkov a prostredníctvom nich všetkých textotvorných procesov; na najvyššej úrovni ide o najvlastnejšie parametre štýlu (s ich prepojením na celú sieť binárnych opozícií odvodených od dvoch základných semiotických podstát – ikonicko-symbolickej a arbitrárnej): selekcie a kompozície, ktoré dominantne ohlášajú hľadisko percipienta (os paradigmatickosti, asociatívnosti, simultánnosti – ikonicko-symbolický znakový princíp), resp. dominantne hľadisko expedienta (os syntagmatickosti, linearity, sukcesívnosti – arbitrárny znakový princíp). Aj prítomnosť expedienta a percipienta v komunikačnom oblúku jazyka/textu – ktorú takto predikuje jednota paradigmatickej a syntagmatickej organizácie prvkov už v slabičnom archetype – vedie k rovnováhe, homeostáze obidvoch základných semiotických princípov navrúbených na jazykovú sústavu; toto vyvažovanie je zároveň podnecovateľom permanentného oživovania textotvorných procesov.

Kľúčové slová:
slabika; semiotika; generovanie textu; binárne opozície; symetria a asymetria


Abstract:
A syllable, a basic syntagmatic-paradigmatic phonotactile and phonic-semantic unit with one peak of sonority in which contrastiveness and distinctive symptoms of phonic elements are manifested, uses the relation of symmetry and asymmetry with the morpheme as the smallest semantic unit of language to interconnect the phonic level with the morphological and the lexical level, and, being a bearer of all suprasegmental phenomena, it interconnects the phonic level with the syntactic and the stylistic level. Of the questions of general linguistics, especially prominent is the opposition of paradigmatic and syntagmatic relations. A natural succession of elements – a consonant and a vowel – makes a firm string (with the possibility of paradigmatic „modification“ on the first, strictural, and the second, apertural phonic/phonematic area, but syntagmatically bound to a compact, indivisible phonic/phonematic „stream“) the power of which is caused by the penetration of the consonant into the following vocalic element (the opposition of transgressiveness of consonants and inherency of vowels). This paradigmatic-syntagmatic nucleus of language is an „archetype“ of the organisation of all language elements that further organise all text-formation processes; the highest level includes the most intrinsic parametres of style (together with the interconnection to all network of binary oppositions derived from two basic semiotic principles – iconic-symbolic and arbitrary): selection and composition that primarily announce a point of view of the recipient (the axis of paradigmatic nature, associativeness, simultaneousness – iconic-symbolic semiotic principle), or a predominant point of view of the sender (the axis of syntagmatic nature, linearity, successiveness – arbitrary semiotic principle). The presence of the sender and the receiver in the communication span of language/text – thus predicted by a unity of paradigmatic and syntagmatic organisation of elements already in the syllable archetype – leads to balance, homeostasis of both basic semiotic principles mounted on the linguistic system; at the same time this balance initiates permanent reviving of text-formatting processes.

Keywords:
syllable; semiotics; generating of text; binary opposition; symmetry and asymmetry

Späť