Späť

Otroctvo v rímskom práve
The Slavery in Roman Law

JUDr. Ľuboš Dobrovič
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta

Abstrakt:
Príspevok ašpiruje na objasnenie jednotlivých aspektov otroctva v ponímaní rímskeho práva. Otroctvo bolo esenciálnou súčasťou rímskej spoločnosti a z právneho hľadiska bol otrok vecou a predmetom práv a povinností. Otrok patril určitému pánovi ako jeho mancipačný majetok. Z rozhodnutia pána alebo zo zákona mohol otrok nadobudnúť istú mieru slobody. Otroci sa nevyužívali len na manuálnu prácu a mnohí z nich boli učiteľmi, filozofmi alebo správcami podnikov tzv. peculium. Otroctvo ako sociálne – právny fenomén formoval ekonomické postavenie rímskeho štátu a v mnohých prípadoch otroci aj napriek ich podriadenému postaveniu menili chod jeho dejín.

Kľúčové slová:
otrok; status libertatis; peculium; rímske právo; otroctvo


Abstract:
The Article aspires to explain various aspects of slavery from the view of Roman law. Slavery was an essential part of Roman society and slave was legally a thing – subject of rights and obligations. The slave belonged to lord as his mancipatio property. From a decision of master or law slave could gain a certain measure of freedom. Slaves were not used only for manual work, and many of them were teachers, philosophers or manager of so called peculium. Slavery as a social - legal phenomenon shaped the economic position of the Roman state and in many cases slaves despite their subordinate position changed the course of history.

Keywords:
slavery; status libertatis; peculium; Roman law; slave

Späť