Späť

Subteránne spoločenstvá chvostoskokov (Collembola) zalesnených sutinových svahov Západných Karpát
Subterranean collembolan communities of forested talus deposits of the Western Carpathians

RNDr. Michal Rendoš
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Prírodovedecká fakulta

Abstrakt:
V rokoch 2008 - 2012 boli študované spoločenstvá chvostoskokov(Collembola)v hĺbkovom gradiente zalesnených sutinových svahov. Vybrané boli tri lokality ležiace v odlišných orografických celkoch Západných Karpát (Čierna hora, Drienčanský kras a Cerová vrchovina), líšiace sa typom podložia, nadmorskou výškou a vegetačným krytom. Jedince boli odchytávané sériou subteránnych pascí v rozmedzí hĺbok 5 až 95 cm. Druhové spektrum spoločenstiev chvostoskokov, ako aj distribúcia jedincov pozdĺž sledovaného hĺbkového gadientu sa na študovaných lokalitách značne líšili. Hojnejší výskyt chvostoskokov bol zistený v sutinových svahoch na vápencovom podloží, 10 druhov bolo spoločných pre všetky tri lokality. V sutinovom svahu v Čiernej hore bolo zachytených 40 druhov v celkovom počte 8 346 jedincov, pričom dominantnými boli Lepidocyrtus lignorum (D=87,0%), Desoria tigrina (D=4,0%) a Protaphorura armata (D=2,3%). Chvostoskoky sa vyskytovali najmä v 5 cm pod povrchom pôdy, v hlbších vrstvách mal počet jedincov aj druhov značne klesajúci trend. V Drienčanskom krase bolo zistených 38 druhov v počte 1 031 jedincov chvostoskokov. Najpočetnejšími boli Folsomia Kerni (D=28,2%), Pygmarrhopalites pygmaeus (D=16,9%), a Pseudosinella thibaudi (D=11.06%). Tu boli chvostoskoky sústredené najmä medzi hĺbkami 15 - 45cm. Spoločenstvo chvostoskokov v sutinovom svahu na vulkanickom podloží v Cerovej vrchovine sa vyznačovalo nižším počtom odchytených jedincov (711 inds.), na druhej strane tu bol zistený relatívne vysoký počet druhov (34 spp.). Najvyššou aktivitou sa vyznačovali druhy Lepidocyrtus lignorum (D=31,0%), Pseudosinella thibaudi (D=14,6%) a Pseudosinella horaki (D=9,6%). Vo všeobecnosti sa počet jedincov a druhov postupne znižoval s narastajúcou hĺbkou. Zistený bol aj výskyt niektorých vzácnych druhov: troglobionty Neelus koseli (Čierna hora) a Pseudosinella paclti (Drienčanský kras) a dva doposiaľ neopísané, čiastočne troglomorfné druhy rodu Pseudosinella (Cerová vrchovina, Drienčanský kras). Výskyt troglobiontov bol frekventovanejší v dolnej polovici hĺbkového gradientu (od 45 cm nižšie).

Kľúčové slová:
podpovrchové podzemné habitáty; mikrofauna; hĺbková distribúcia; druhová diverzita; subteránne pasce


Abstract:
In the period 2008 – 2012, collembolan communities in the depth gradient of forested talus deposits were investigated. Three localities in different orographic units of the Western Carpathians were selected (the Čierna hora Mts, the Drienčanský Karst and the Cerová vrchovina Highland) and they differed in the types of bedrock, altitude and vegetation cover. Specimens were collected by series of subterranean traps spanning to depth of 5 - 95 cm. Collembola communities of talus deposits varied considerably in number, species richness and distribution along the depth gradient. Collembola were more abundant in the limestone talus deposits, 10 species were common to all three sites. A total of 8 346 individuals and 40 species were trapped in scree of the Čierna hora Mts where Lepidocyrtus lignorum (D=87.0%), Desoria tigrina (D=4.0%) and Protaphorura armata (D=2.3%) predominated. Most springtails occurred at 5 cm below the soil surface, in deeper layers both number of individuals and species number declined sharply. In the Drienčanský Karst, 1 031 individuals and 38 species were collected. Folsomia kerni (D=28.2%), Pygmarrhopalites pygmaeus (D=16.9%) and Pseudosinella thibaudi (D=11.06%) represented the most numerous species. Collembola were concentrated mainly between the depths 15-45 cm. In volcanic scree of the Cerová vrchovina Highland, the community was characterized by lower number of individuals captured (711 inds.) and relatively high species number (34 spp.). Lepidocyrtus lignorum (D=31.0%), Pseudosinella thibaudi (D=14.6%) and Pseudosinella horaki (D=9.6%) had highest activity. Number of individuals and species number decreased gradually deeper from 5 cm. Several unique species were observed: troglobionts Neelus koseli (Čierna hora Mts) and Pseudosinella paclti (Drienčanský kras Karst), and two undescribed, partly troglomorphic species of genus Pseudosinella (Cerová vrchovina Highland, Drienčanský Karst). In general, troglobionts occurred more regularly in the lower half of the depth gradient (from 45 cm down the profile).

Keywords:
shallow subterranean habitats; microarthropods; depth distribution; species diversity; subterranean traps

Späť